O škole
Vzdelávací program ISCED 1
Školský vzdelávací program
Škola - základ života
Školský vzdelávací program pre
Stupeň vzdelania
ISCED 1
Dĺžka štúdia štyri roky
Vyučovací jazyk: slovenský
Študijná forma - denná
Druh školy: základná škola
Predkladateľ:
Základná škola, Štiavnická cesta 26, Pukanec
Adresa Základná škola, Štiavnická cesta 26, 935 05 Pukanec
IČO 37864491
Riaditeľka školy:
Mgr. Tímea Kelecsényiová
Koordinátor pre tvorbu ŠVP
Ďalšie kontakty:
tel. 036/6393576, zspukanec@mail.t-com.sk
Zriaďovateľ:
Obec Pukanec
Adresa:
Obec Pukanec, Námestie mieru 11, 935 05 Pukanec
Kontakty:
t.č. 036/6393108, pukanec@pukanec.sk
Platnosť dokumentu od
1.9.2014
I. Všeobecná charakteristika školy
Veľkosť školy
Základná škola sa nachádza pri hlavnej ceste smerujúcej do Banskej Štiavnice. Budova bola postavená v roku 1990 ako 18- triedna škola s dvomi telocvičňami, školskou jedálňou a dimenzovaná pre 500 žiakov. Je jednoposchodová so štyrmi pavilónmi učební. Budova je na cca hektárovom pozemku, od hlavnej cesty je vzdialená 40 metrov a pred ňou je viacúčelové ihrisko.
Charakteristika žiakov
Do školského obvodu patria aj žiaci okolitých obcí - Devičany, Bohunice a Uhliská. V škole sú začlenení aj žiaci so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami. Všetci žiaci sú slovenskej národnosti.
Charakteristika pedagogického zboru
V škole pracuje deväť triednych učiteľov, jedna učiteľka bez triednictva, duchovní vyučujúci evanjelického, respektíve katolíckeho náboženstva. Na prvom stupni máme plnekvalifikovanosť v troch ročníkoch a v jednom čiastočne. Na druhom stupni je vyučovanie zabezpečované čiastočne kvalifikovane. Všetci učitelia majú vysokoškolské pedagogické vzdelanie.
Výchovnou poradkyňou je pani učiteľka Ing. Marta Ďurovičová.
Koordinátorkou projektu „Zdravá škola“ je pani učiteľka Ing. Eliška Pacherová, ktorá je zároveň koordinátorkou pre environmentálnu výchovu a prevenciu sociálnopatologických javov a drogových závislostí.
Organizácia prijímacieho konania
Zápis do prvého ročníka základnej školy je organizovaný každoročne v čase od 15. januára do 15. februára v súlade s platnými predpismi a všeobecne záväzným nariadením obce Pukanec č.j. 6/2008. Škola prijíma žiakov aj v priebehu školského roka v prípade zmeny bydliska alebo z iných dôvodov na žiadosť rodičov /zák. zástupcu žiaka/.
Dlhodobé projekty
Škola je zapojená do projektu „Škola podporujúca zdravie a zdravý spôsob života“.
Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi
Škola spolupracuje s rodičmi formou triednických rodičovských združení, spravidla v období štvrťročného a polročného hodnotenia žiakov a jedného plenárneho zasadnutia na začiatku školského roku. Rodičovskú radu tvoria zástupcovia všetkých tried. Rodičovské združenie disponuje fondom, z ktorého financuje rôzne školské aktivity.
Škola ďalej spolupracuje s
- obcou Pukanec, obecným zastupiteľstvom, komisiami OZ, miestnou knižnicou
- obcami školského obvodu: Devičany, Bohunice, Uhliská
- s Materskou školou Pukanec
- Špeciálno-pedagogickou poradňou v Leviciach
- s políciou
- Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny
- ZMOS Tekovského regiónu
- občianskymi združeniami: Nitrianska kráľovská vínna cesta Magna Via, Terra banensium.
Priestorové a materiálno–technické podmienky školy
Škola využíva na vyučovanie dva pavilóny. V deviatich učebniach sú triedy / 1 - 4 na prízemí, 5 - 9 na poschodí/. Máme odborné učebne na vyučovanie prírodopisu, chémie a fyziky, jazykovú učebňu, učebňu informatiky, cvičnú kuchynku. Osobitné učebne sú vyčlenené na vyučovanie náboženstva. Vlastné priestory má školský klub detí. Škola má veľkú telocvičňu a gymnastickú telocvičňu. Pred školou je viacúčelové ihrisko. Na kultúrne a spoločenské podujatia sa využíva spoločenská miestnosť. Priestory školskej knižnice slúžia aj na vyučovanie literárnej výchovy. Jednu triedu so zrkadlovou stenou využíva tanečný krúžok a mažoretky. Vybavenie kabinetov je dobré, nové učebné pomôcky škola dokupuje priebežne. Školská budova je pomerne nová, no potrebovala by výmenu okien, rekonštrukciu sociálnych zariadení, novú strechu a podlahy.
Škola ako životný priestor
Školská budova má priestranné presklené chodby, triedy sú vzdušné a dostatočne presvetlené denným svetlom. Chodby i učebne sú aktuálne vyzdobené, steny sa využívajú na prezentáciu žiackych prác. Cez prestávky sú žiaci v triedach, ale cez veľkú prestávku relaxujú na vnútornom nádvorí, resp. pred školskou budovou. Veľký školský areál postupne zapĺňajú okrasné dreviny. V letnom období veľa práce i financií zaberá kosenie veľkých trávnatých plôch.
Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní
Školská budova, jej vnútorné priestory a vonkajší areál spĺňajú bezpečnostné podmienky, no úplne zabrániť úrazom nie je možné. Podmienky BOZP pravidelne sledujeme a vyhodnocujeme. Žiaci sú na začiatku školského roka aj priebežne poučení o zásadách bezpečnosti pri práci v triedach, odborných učebniach, telocvičniach, na chodbách a na školskom dvore. Osobitné poučenie vždy predchádza školským výletom, exkurziám, vychádzkam a ďalším mimoškolským akciám. Všetci zamestnanci školy absolvujú pravidelne školenia o BOZP a požiarnej ochrane, ktoré nám vykonáva odborná firma.
V apríli sa vykonáva pravidelná previerka BOZP a odstraňovanie zistených závad. K bezpečnosti prispievajú aj pravidelné revízie.
II. Charakteristika školského vzdelávacieho programu
Školský stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním ŠkVP
Stupeň vzdelania
Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu (štátneho vzdelávacieho programu a školského vzdelávacieho programu) alebo jeho ucelenej časti môže žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania:
- Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.
Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu získanom vzdelaní
Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky
Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania podľa zákona 245/2009 Z. z. (školský zákon) alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.
Ak žiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ročníku ako deviatom ročníku, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.
Doklady o získanom vzdelaní
Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie. Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku a vydávajú sa na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom školstva.
Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o žiakovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.
Stratégia školy a vymedzenie jej poslania, funkcie a cieľov
Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi:
a) získať vzdelanie podľa Školského vzdelávacieho programu „Škola základ života“,
b) získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie,
c) ovládať aspoň dva cudzie jazyky a vedieť ich používať,
d) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,
e) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké, psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,
f) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,
g) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
h) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
i) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
j) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
k) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.
Zámermi nižšieho sekundárneho vzdelávania sú tieto očakávania od žiaka:
- osvojiť si základ všeobecného vzdelania poskytovaného školou,
- mať záujem a potrebu učiť sa aj mimo školy,
- osvojiť si a využívať efektívne stratégie učenia sa,
- nadobudnúť primeranú úroveň komunikačných spôsobilostí a spolupráce,
- mať rešpekt k druhým a zodpovedný vzťah k sebe a svojmu zdraviu.
Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí (kompetencií) žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov:
- poskytnúť žiakom bohaté možnosti vedeného skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť, tvorivosť a záujem skúmať svoje okolie,
- umožniť žiakom spoznávať svoje vlastné schopnosti a rozvojové možnosti a osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa učiť sa a poznávať seba samého,
- podporovať kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti
a aktívnym riešením problémov,
- vyvážene rozvíjať u žiakov spôsobilosti dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať aj na základe sebariadenia a sebareflexie,
- podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych spôsobilostí, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov,
účinne spolupracovať, rozvíjať sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu
kultúrnemu a prírodnému okoliu,
- viesť žiakov k tolerancii a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt,
- naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať.
Hlavnými programovými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové spôsobilosti (ako kombinácie vedomostí, spôsobilostí, skúseností a postojov) žiakov na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná.
V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (informačno - komunikačné technológie), spôsobilosti učiť sa učiť sa, riešiť problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry.
Osvojovanie kľúčových kompetencií je dlhodobým a zložitým procesom, ktorý začína v predprimárnom vzdelávaní, pokračuje v primárnom a sekundárnom vzdelávaní a postupne sa dotvára v ďalšom priebehu života. Celoživotne sa rozvíjajúce kľúčové spôsobilosti (kompetencie) potrebuje každý jednotlivec na osobné uspokojenie a naplnenie, na rozvoj kompletnej osobnosti, na aktívne občianstvo a na uplatnenie sa vo svete práce. Výber kľúčových kompetencií vychádza z európskeho referenčného rámca kľúčových spôsobilostí, ktoré sú rozpracované s ohľadom na hodnoty a potreby nášho školského systému. Kľúčové kompetencie majú nadpredmetový charakter a vzájomne sa prelínajú. Sú výsledkom celkového procesu celostného vzdelávania. K ich rozvíjaniu prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, programové aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimovyučovacej a v mimoškolskej činnosti.
Na dosahovanie kľúčových kompetencií škola rozvíja výchovu aj mimo vyučovania v rámci záujmového vzdelávania vzhľadom na potreby žiakov, rodičov a učiteľov.
Škola si za cieľ berie aj podporu žiakov s nadaním tým, že ich bude zapájať do súťaží a olympiád podporovaných ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Jednou z priorít školy je vzdelávanie žiakov v oblasti cudzích jazykov. Na dosahovanie tohto cieľa do plánu kontinuálneho vzdelávania škola zahrnula učiteľov, ktorí sa vzdelávajú v cudzom jazyku a vytvorením jazykového laboratória.
Žiakom zo zdravotným znevýhodnením vytvárať také podmienky, ktoré by umožňovali napĺňať ciele vzdelávania na ich primeranej úrovni a to tým, že v spolupráci so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikovať špeciálnu výchovno- vzdelávaciu potrebu a na základe rozhodnutia vytvárať a umiestňovať týchto žiakov do špeciálnych tried alebo ich začleňovať do bežných tried s individuálnym výchovno-vzdelávacím programom.
Žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia vytvárať také podmienky, aby vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky dostatočne stimulovala rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca a podporiť jeho efektívnu socializáciu. Tento cieľ uskutočňuje v rámci vzdelávania na príslušnom stupni, a taktiež záujmovým vzdelávaním.
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára priestor pre uvedomenie si potreby celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je pohyb. Pohyb a zdravý spôsob života sa objavuje v cieľoch viacerých predmetov, napríklad telesnej a športovej výchovy a biológie, etickej výchovy, techniky a sveta práce. Na tieto ciele škola využíva telocvične a viacúčelové ihrisko..
Charakteristickým znakom vzdelávacej oblasti sú vedomosti a praktické skúsenosti vedúce k rozvoju pohybových schopností, zlepšovaniu pohybovej výkonnosti žiaka, k získaniu základov športov a ich využívaniu s perspektívou ich uplatnenia v štruktúre vlastného pohybového režimu. Preto škola vytvára vzťah k pravidelnej pohybovej činnosti ako nevyhnutného základu zdravého životného štýlu tým, že poskytuje žiakom zúčastňovať sa športovej záujmovej činnosti.
V predmete informatika a informatická výchova sú žiaci vedení k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s informáciami v počítačových systémoch. Na dosahovanie týchto cieľov a zručností je zriadená počítačová učebňa.
Na prehlbovanie čitateľskej gramotnosti žiakov škola má zriadenú školskú knižnicu.
Profilácia školy
1. Poskytovať kvalitné základné vzdelávanie zamerané na „aktívne spôsobilosti“ žiakov.
2. Rozvíjať komunikačné spôsobilosti žiakov v slovenskom jazyku a v sociálnych vzťahoch.
3. Rozvíjať individuálne schopnosti žiakov v jednotlivých ročníkoch a napomáhať im v ich profesijnej orientácii.
4. Posilniť vyučovanie cudzích jazykov .
5. Podporovať rozvíjanie pohybových spôsobilostí žiakov v školských a mimoškolských aktivitách.
6. Viesť žiakov k využívaniu komunikačných a informačných technológií, podporovať zavádzanie a využívanie výpočtovej techniky do
všetkých predmetov, podporovať výučbu na počítačoch a ich využívanie.
7. Viesť žiakov k zdravému životnému štýlu a uplatňovaniu princípov environmentálnej výchovy.
8. Pomáhať žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v ich vzdelávaní a uplatnení sa.
Profil absolventa školského stupňa
Profil absolventa - vzdelanostný model absolventa primárneho stupňa
Absolvent programu primárneho vzdelania má osvojené (aj vlastným podielom) základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovedeckej a kultúrnej gramotnosti. Nadobudol základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Získal predpoklady pre to, aby si vážil sám seba, i druhých ľudí, aby dokázal ústretovo komunikovať a spolupracovať. Má osvojené základy používania materinského, štátneho a cudzieho jazyka.
Absolvent primárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti).
a) sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)
- vyjadruje sa súvisle a výstižne písomnou aj ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania,
- dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor,
- uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,
- rozumie rôznym typom doteraz používaných textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať,
- na základnej úrovni využíva technické prostriedky medzi osobnej komunikácie,
- chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti,
- v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému textu, uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa bežných životných situácií,
b) kompetencia (spôsobilosť) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
- používa základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v každodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach) používať matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely)
- je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré smerujú k systematizácii poznatkov,
c) kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií
- vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,
- ovláda základy potrebných počítačových aplikácií,
- dokáže primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií,
- dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete,
- vie používať rôzne vyučovacie programy,
- získal základy algoritmického myslenia,
- chápe, že je rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
- vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT.
d) kompetencia (spôsobilosť) učiť sa učiť sa
- má osvojené základy schopnosti sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov, uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov ,
- vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach,
- uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok,
e) kompetencia (spôsobilosť)riešiť problémy
- vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, adekvátne svojej úrovni navrhuje riešenia podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti,
- pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch,
- pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom,
f) osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti)
- má základy pre smerovanie k pozitívnemu sebaobrazu a sebadôvere,
- uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo využíva svoje možnosti,
- dokáže odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti,
- uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym trávením voľného času,
- dokáže primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
- uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti,
- má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine,
- dokáže prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a postupmi pri spoločnej práci,
- uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom,
g) kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi
kultúry
- dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
- dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania),
- uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,
- cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,
- rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a postoj,
- ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
- pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
- správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,
- má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.
Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho
postihnutia má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti):
a) sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)
– vyjadruje sa súvisle ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a jeho narušenej komunikačnej schopnosti,
– rozumie obsahu písaného textu, dokáže ho ústne zreprodukovať,
– vie samostatne písomne komunikovať (nakoľko mu to umožňuje dosiahnutý stupeň vo vývine jemnej motoriky a aktuálna úroveň zrakovo-motorickej koordinácie),
– dokáže určitý čas sústredene počúvať, prijať a rešpektovať názory iných ľudí,
– je schopný vyjadriť svoj názor a obhájiť ho,
– uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi s ktorými prichádza do kontaktu,
– rieši konflikty s pomocou dospelých alebo samostatne,
– je empatický k starým, chorým a postihnutým ľuďom,
– rozumie bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať podľa svojich možností,
– na základnej úrovni využíva technické prostriedky komunikácie,
– chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti, akceptuje a rešpektuje multikultúrne odlišnosti detí a dospelých,
– správa sa v skupine a kolektíve podľa spoločenských pravidiel a noriem,
– preberá spoluzodpovednosť za seba aj za činnosť skupiny,
– nadväzuje spoločensky prijateľným spôsobom kontakty s druhými a udržiava s nimi harmonické vzťahy,
b) kompetencia (spôsobilosť) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
– dokáže využiť získané základné matematické zručnosti na riešenie rôznych pracovných úloh a praktického života, používa pri tom konkrétne a abstraktné myslenie,
– rozumie a používa základné pojmy z oblasti matematiky a prírodných vied,
– chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať a objavovať vzťahy medzi predmetmi a javmi,
– má vytvorené vedomie o ekológii, je zodpovedný voči prírode, chápe význam potreby ochraňovať prírodu pre budúce generácie,
c) kompetencie (spôsobilosť) v oblasti informačných a komunikačných technológií
– prejavuje radosť zo samostatne získaných informácií,
– vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa,
– využíva rôzne možnosti zhromažďovania informácií z kníh, časopisov, encyklopédií, z médií a internetu,
– vie používať vyučovacie programy,
– chápe rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
– vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT,
d) kompetencia (spôsobilosť) učiť sa učiť sa
– dokáže pracovať samostatne s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami,
– ovláda algoritmus učenia sa a dodržiava ho,
– získané vedomosti dokáže uplatniť v rozličných situáciách a podmienkach,
– uvedomuje si význam učenia sa pre jeho následné uplatnenie sa na trhu práce,
– prejavuje aktivitu v individuálnom i skupinovou učení,
– hodnotí vlastný výkon, teší sa z vlastných výsledkov, uznáva aj výkon druhých,
e) kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy
– rozpozná problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, adekvátne svojej úrovni a skúsenostiam navrhuje riešenia na ich prekonanie,
– dokáže popísať problém, skúša viaceré možnosti riešenia problému,
– v odôvodnených prípadoch dokáže privolať potrebnú pomoc,
f) osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti)
– uvedomuje si vlastné potreby, využíva svoje možnosti,
– dokáže odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
– uvedomuje si svoje práva a zároveň rešpektuje práva druhých ľudí,
– má v úcte život svoj a aj iných a chráni ho,
– pozná svoje povinnosti, dokáže rešpektovať a prijímať príkazy kompetentných osôb,
– je schopný počúvať, vysloviť svoj názor, rešpektuje názor iných ľudí,
– dokáže spolupracovať v skupine, pracovať pre kolektív,
– je tolerantný a ohľaduplný k iným ľuďom, k ich kultúre a vierovyznaniu,
– uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym trávením voľného času,
– uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom,
g) kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
– dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
– dokáže pomenovať základné druhy umenia,
– pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
– správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,
– ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka, rešpektuje vkus iných ľudí,
– uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,
– cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,
– má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.
Učebný plán
Využitie voľného počtu hodín
Voľný počet hodím škola využila na rozšírenie a prehĺbenie obsahu predmetov zaradených do Štátneho vzdelávacieho programu. (viď učebný plán)
Začlenenie prierezových tém
Prierezové témy sú začlenené do predmetov podľa svojho obsahu v rozpise učiva jednotlivých predmetov.
Školský učebný plán
Roč. 1.-4. -ISCD 1
Vzdelávacia oblasť
Predmet/ročník
1
2
3
4
Jazyk
slovenský jazyk a literatúra
8+2
6+2
6+2
6+2
a
prvý cudzí jazyk : ANJ
0+1
0+2
3
3
komunikácia
druhý cudzí jazyk: RUJ
0
0
0
0
Príroda
prírodoveda
0,5+0,5
1
1+1
1+1
a spoločnosť
vlastiveda
0
1
1
1+1
Človek a príroda
chémia
0
0
0
0
fyzika
0
0
0
0
biológia
0
0
0
0
Človek
občianska náuka
0
0
0
0
a spoločnosť
dejepis
0
0
0
0
geografia
0
0
0
0
Človek a hodnoty
etická výchova / náboženská vých.
0,5+0,5
1
1
1
Matematika
informatická výchova
0
1
1
1
a práca
matematika
4
4
3+1
3+1
s informáciami
informatika
0
0
0
0
Človek a svet
technika
0
0
0
0
práce
pracovné vyučovanie
0
0
0
1
svet práce
0
0
0
0
Umenie a kultúra
výchova umením
0
0
0
0
výtvarná výchova
1+1
1+1
1+1
1
hudobná výchova
1
1
1
1
Zdravie a pohyb
telesná a športová výchova
0
0
0
0
telesná výchova
2
2
2
2
disponibilné hodiny
0
0
0
0
Spolu
22
23
25
26
Učebné osnovy každého vyučovacieho predmetu a jeho rozšíreného obsahu
Príloha č.1
Organizačné formy a metódy vyučovania
Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.
Organizačná forma vyučovania je časová jednotka zameraná na realizovanie vyučovacieho procesu (cieľa, obsahu, metód, prostriedkov), pričom sa uplatňujú a využívajú viaceré výchovno-vzdelávacie metódy, rešpektujú sa didaktické zásady a dochádza k vzájomnej interakcii učiteľ – žiak.
Organizačné formy vyučovania možno klasifikovať podľa viacerých kritérií:
1. Podľa počtu žiakov:
- frontálne – formy hromadnej práce
- skupinové – vyučovanie skupín žiakov (5 – 7 žiakov v skupine)
- individuálne – vyučovanie s jednotlivcami
2. Podľa dĺžky trvania:
- krátkodobé (napr. vyučovacia hodina)
- dlhodobé (výlet, exkurzia)
3. Podľa druhu a obsahu činnosti:
- formy zamerané na teoretické vyučovanie
- polytechnické vzdelanie
- praktickú činnosť
4. Podľa organizovanosti:
- organizované formy
- spontánne vznikajúce činnosti (spravidla realizované samotnými žiakmi)
5. Podľa aktivity žiakov:
- aktivizujúce formy (napr. súťaže, kvízy)
- pasívne (napr. návštevy rôznych podujatí)
Na škole sa vyučuje v presne stanovených časových jednotkách, žiaci sú rozdelení do tried podľa veku.
1. Vyučovacia hodina
Vyučovacia hodina je základnou didaktickou formou súčasnej školy. Má presne vymedzený čas trvania (45 min.). Vyučovacie predmety sú usporiadané do rozvrhu hodín.
Rozvrh hodín zabezpečuje pravidelný týždenný chod vyučovania a striedanie vyučovacích hodín. Predmety náročnejšie na pochopenie striedame s menej náročnými. Po vyučovacích predmetoch náročných na zaťaženie svalstva (telesná výchova, pracovné vyučovanie) nezaraďujeme predmety náročné na jemnú motoriku.
Efektívnosť vyučovacej hodiny zvyšujeme dodržiavaním nasledovných požiadaviek:
a) Každá vyučovacia hodina má presne stanovený didaktický cieľ.
b) Štruktúru vyučovacej hodiny usporiada učiteľ s prihliadnutím na dosiahnutia maximálnej aktivity všetkých žiakov.
c) Čas vyučovacej hodiny sa využíva účelne.
Najčastejšie používaným typom vyučovacej hodiny je zmiešaný typ vyuč. hodiny.
Pozostáva z týchto častí:
a) Začiatok hodiny – je organizačným momentom, využíva sa na zistenie prítomnosti žiakov, objasnenie obsahu vyučovania a pokynov pre použitie učebníc, zošitov a iných pomôcok.
b) Opakovanie a upevnenie prebraného učiva a kontrola domácej úlohy.
c) Výklad nového učiva – rozličnými vyučovacími metódami.
d) Upevňovanie a precvičovanie nových poznatkov, ich zhrnutie a utriedenie.
e) Uloženie a vysvetlenie domácej úlohy.
Okrem zmiešaného typu vyučovacej hodiny možno použiť:
a) vyučovacie hodiny zamerané na osvojovanie nových vedomostí – tzv. hodiny výkladového typu,
b) vyučovacie hodiny zamerané na precvičovanie a opakovanie osvojených vedomostí,
c) vyučovacie hodiny zamerané na použitie osvojených vedomostí v praxi,
d) vyučovacie hodiny venované preverovaniu vedomostí žiakov,
e) vyučovacie hodiny venované systematizácii učiva,
f) tréningové vyučovacie hodiny.
2. Vychádzky, výlety, exkurzie
Vychádzky a výlety sú organizačné jednotky vyučovania, ktoré sa spravidla uskutočňujú v prírodnom prostredí. Exkurziou rozumieme dočasné prenesenie vyučovacieho procesu z prostredia triedy do reálneho prostredia.
Vzdelávací význam uvedených organizačných jednotiek spočíva v priamom poznávaní prírodného, kultúrneho a spoločenského prostredia a jeho histórie. Vychádzky, výlety a exkurzie možno využiť na začiatku preberania nového učiva, vtedy majú funkciu motivačnú, alebo v závere preberaného celku a vtedy ich možno využiť v etape zhrňujúcich záverov.
Etapy priebehu:
1. Prípravná fáza – vyhotovenie plánu podujatia, oboznámenie žiakov s priebehom a rozdelenie úloh účastníkom.
2. Realizačná fáza – realizácia naplánovaného podujatia. V priebehu sa žiakom pripomínajú informácie podnecujúce záujem a zvedavosť detí. Akciu možno zdokumentovať fotografiami, zbieraním prírodnín, filmovaním, kreslením, nahrávaním rozhovorov a pod.
3. Hodnotiaca fáza – zhodnotenie a využitie podujatia. Hlbšie zhodnotenie sa stáva predmetom nasledujúceho vyučovania.
Hlavným cieľom vychádzky, výletu a exkurzie je umožniť žiakom bezprostredne a kriticky zhodnotiť určitú konkrétnu realitu, o ktorej sa teoreticky učil.
Výlety
Podnikajú sa mimo priestor školy a obce, najčastejšie ku koncu školského roka. Sú najmenej celodenné. Je na ne nutné zabezpečiť bezpečnosť, dopravu, ubytovanie, stravu.
Vychádzky
Sú kratšie a menej náročné ako exkurzie a výlety. Majú rekreačný ráz. Uskutočňujú sa v okolí školy a v blízkej prírode.
3. Besedy a rozhovory
Besedy a organizované rozhovory sú organizačné jednotky, ktoré sa realizujú priamym rozhovorom pedagóga so žiakmi, alebo formou besedy žiakov s pozvaným hosťom o aktuálnych problémoch.
4. Súťaže a kvízy
Súťaže a kvízy prispievajú k uspokojeniu základnej potreby človeka, akou je potreba uplatniť sa. Väčšinou sa jedná o jednorazové akcie, ale môžu byť i dlhodobé. Usporadúvajú sa v športe, môžu byť vedomostné i kultúrne.
5. Záujmové krúžky
V záujmových krúžkoch sa využíva záujem žiaka o konkrétnu oblasť ľudskej činnosti. Záujem je individuálna túžba človeka po sebarealizácii. Je prejavom aj vonkajšieho zamerania žiaka, a preto pomáha pedagógovi v poznávaní detí.
Vývin záujmov postupuje od potrieb biologických k záujmom sociálnym a kultúrnym. Pri rozvíjaní záujmov škola berie ohľad na proporcionalitu individuálnych, skupinových a celospoločenských záujmov a vzájomne ich zosúlaďuje.
6. Delenie do skupín
Počet skupín a počet žiakov v skupine sa určí spravidla podľa priestorových, personálnych a finančných podmienok školy, podľa charakteru činnosti žiakov, podľa náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky ochrany zdravia a bezpečnosti práce.
Na vyučovanie predmetu náboženská výchova alebo etická výchova možno spájať žiakov rôznych tried toho istého ročníka a vytvárať skupiny s najvyšším počtom žiakov 20.
Ak počet žiakov v skupine klesne pod 12 žiakov, možno do skupín spájať aj žiakov rozličných ročníkov. Ak si žiak vyberie predmet, navštevuje ho bez zmeny počas celého školského roka.
Na vyučovanie predmetu cudzí jazyk možno spájať žiakov rôznych tried toho istého ročníka a vytvárať skupiny s najvyšším počtom žiakov 17.
Na vyučovanie predmetov informatika a informatická výchova možno triedu rozdeliť na skupiny, ktoré sa napĺňajú do počtu najviac 17 žiakov.
Telesná výchova sa v prvom ročníku až štvrtom ročníku vyučuje pre chlapcov a dievčatá spoločne. Triedy na druhom stupni školy sa spravidla delia alebo spájajú na skupiny chlapcov a skupiny dievčat toho istého ročníka. Najvyšší počet žiakov v skupine je 25. Ak počet žiakov
v skupine klesne pod 12 žiakov, možno do skupín spájať aj žiakov rozličných ročníkov.
Školský klub detí.
Školský klub detí je pre žiakov, ktorí ešte vykonávajú povinnú školskú dochádzku.
Prevádzka školského klubu detí
- Klub detí je v prevádzke spravidla celý školský rok okrem dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov denne od 11.20 h do 16.00 h, pritom sa prihliada na oprávnené požiadavky zákonných zástupcov žiakov a ekonomické podmienky zriaďovateľov.
- O prerušení prevádzky klubu detí počas školských prázdnin a o rozsahu jeho dennej prevádzky rozhoduje riaditeľ školy, pritom sa prihliada na oprávnené požiadavky zákonných zástupcov žiakov a ekonomické podmienky zriaďovateľov.
Pre školský klub je určená kvalifikovaná vychovávateľka, ktorá sa deťom venuje v čase po skončení ich vyučovania. Vykonáva s nimi mnohé aktivity, pri ktorých deti môžu rozvíjať svoje zručnosti a učia sa poznávaniu rôznych ľudských hodnôt.
Medzi najdôležitejšiu súčasť práce zo žiakmi v ich voľnom čase (čiže čase mimo vyučovania) je snaha vychovávať ich k tomu, aby vedeli účelne využívať svoj voľný čas.
Zaraďovanie žiakov
- Žiaci sa do klubu detí zaraďujú vždy na jeden školský rok na základe písomnej žiadosti podanej ich zákonnými zástupcami najneskôr do 10. septembra príslušného školského roku. Pre deti zapísané do 1. ročníka sa určuje tento termín odovzdania prihlášok do 15. septembra príslušného školského roku. Do klubu možno zaradiť aj žiakov na prechodné obdobie a nepravidelnú dochádzku alebo iba na niektorú z činností dennej prevádzky klubu detí.
- O zaradení žiaka do klubu detí rozhoduje riaditeľ školy.
- Do klubu detí sa prednostne zaraďujú žiaci nižších ročníkov prihlásení na pravidelnú dochádzku, ktorých rodičia sú zamestnaní.
Obsah výchovy mimo vyučovania tvoria:
- odpočinkové činnosti
- rekreačné činnosti
- záujmové činnosti
- spoločensko - prospešné činnosti
- sebaobslužno výchovno-vzdelávacie činnosti
- príprava na vyučovanie
Túto skupinu činností môžeme rozdeliť na dobrovoľné a povinné činnosti. Medzi dobrovoľné činnosti patria odpočinkové činnosti, rekreačné činnosti, záujmové činnosti, spoločensko - prospešné činnosti. A medzi povinne vykonávané činnosti patria sebaobslužno výchovno-vzdelávacie činnosti a príprava na vyučovanie.
Výchovno-vzdelávacia činnosť
- Výchovno-vzdelávacia činnosť klubu je zameraná na uspokojenie záujmov žiakov v čase mimo vyučovania a na ich prípravu na vyučovanie. Počas školského roku prevažujú a v období školských prázdnin na uskutočňujú výlučne činnosti oddychového, rekreačného alebo záujmového charakteru.
- Príprava žiakov na vyučovanie a činnosti oddychového a rekreačného charakteru sa uskutočňujú v oddeleniach klubu detí.
- Klub detí svoju činnosť organizuje tak, aby sa žiakom umožnila účasť aj na ďalších formách záujmovej činnosti.
- Výchovno-vzdelávacia činnosť klubu detí vykonávajú vychovávatelia.
Ochrana prírody a človeka
Súčasťou vyučovania sú didaktické hry ( DH ). V 1.-4. ročníku sa konajú v prírode 1 krát v roku v trvaní 4 hodín. Pred DH realizujeme deň prípravy najmä na teoretickú časť v rozsahu 2-4 hodín podľa náročnosti plánovaných činností. Pozostáva zo základného učiva uvedeného v obsahu učebných osnov.
Povinnou súčasťou vyučovania sú prierezové témy, ktoré sú implementované v školskom vzdelávacom programe v jednotlivých predmetoch a ich tematických celkoch.
Priestorové a materiálno-technické podmienky školy
Priestorové a materiálno–technické podmienky školy:
- 4 kmeňových učební v ročníkoch 1 – 4 (pavilóny D, B)- prízemie
- 5 kmeňových učební v ročníkoch 5 – 9 (pavilóny A, B,D)- poschodie
Odborné učebne:
- jazyková (pavilón D1 )
- pre predmety biológia a fyzika (pavilón B)
- 3 učebne výpočtovej techniky 5 počítačov a 18 notebookov , 5 dataprojektorov (pavilón B),
- telocvičňa, gymnastická telocvičňa
- učiteľská a žiacka knižnica s interaktívnou tabuľou (pavilón F)
- školská jedáleň (pavilón B) – výdajňa
- ŠKD (pavilón A)
- areál s množstvom zelene
- jedno viacúčelové ihrisko
- obecný futbalový štadión s klziskom
Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní
Škola vytvára:
- bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky v priestoroch na vyučovanie
- poučenie žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
- pravidelné školenia zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a proti požiaru
- pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia a odstraňovanie nedostatkov podľa výsledkov revízií
- zabezpečuje pre zamestnancov pracovnú zdravotnú službu
- zabezpečuje monitorovanie pavilón A a B kamerovým systémom
- dodržiavanie zákazu fajčenia, pitia alkoholu a používania iných omamných látok
v škole a jej okolí a na všetkých akciách mimo priestoru školy organizovaných školou.
Pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov vo výchove a vzdelávaní v škole i mimo školy postupuje podľa :
Zákona 124/2006 a BOZP a doplnení niektorých zákonov.
Zásady bezpečnosti a ochrany žiakov počas výletov, exkurzií a plaveckého výcviku sú uvedené v školskom poriadku školy.
Zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov a pedagogických pracovníkov pri vzdelávaní:
- zdravé prostredie tried (nábytok zodpovedajúci výške žiakov, protišmyková podlaha, dostatočné denné svetlo, možnosť ochrany pred priamym slnečným svetlom, vetranie, osvetlenie, vykurovanie),
- priestor pre ošetrenie úrazu a ku krátkodobému pobytu zraneného, resp. chorého žiaka,
- výrazné označenie všetkých nebezpečných predmetov a priestorov, pravidelná kontrola z hľadiska bezpečnosti,
- lekárničky vybavené podľa predpisov na dostupných miestach,
- zabezpečený vhodný pitný a stravovací režim v školskej jedálni - výdajni
- dodržiavanie zákazu fajčenia, pitia alkoholu a používania iných omamných látok v škole a jej okolí a na všetkých akciách mimo priestoru školy organizovaných školou.
- Systém kontroly a hodnotenia žiakov
Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilosti od hodnotenia správania. Hodnotenie žiakov budeme vykonávať na základe spoločných kritérií dvoma formami. Jednou z nich je hodnotenie známkou podľa platných kritérií na hodnotenie a klasifikáciu žiakov zjednotených na pedagogickej rade. Prostredníctvom nich budeme sledovať vývoj žiaka. Druhou z foriem je slovné hodnotenie, ktoré budeme využívať pri výchovných predmetoch, nepovinných a projektových prácach.
Práce v hodnotiacom portfóliu
Povinné a hodnotené klasifikáciou :
- písomné práce po každom tematickom celku
- vstupné , štvrťročné a výstupné testy
- ústne preverovanie učiva
- spätná väzba nového učiva na konci vyučovacej hodiny – odpoveď, krátka písomná práca a iné podľa učebných osnov jednotlivých predmetov
Polročné hodnotenie predmetov, ktoré sa neklasifikujú:
1. absolvoval :
- ak sa žiak aktívne zúčastňoval vyučovacieho procesu daného predmetu
- ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval
2. neabsolvoval:
- ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti a preto sa vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval . Jeho celkové hodnotenie na vysvedčení je „prospel“
- ak na vyučovacej hodine žiak nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa. Celkové hodnotenie takéhoto žiaka na vysvedčení je „ neprospel“.
Nepovinné :
- aktivita žiakov na vyučovacej hodine
- zapojenie sa do ľubovoľného ročníkového projektu
- účinkovanie na verejných vystúpeniach
- účasť na školských i mimoškolských súťažiach a olympiádach
- príspevky do školského časopisu
Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami budeme postupovať podľa platnej legislatívy.
1. Hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania sa vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov:
a) slovným hodnotením,
b) klasifikáciou,
c) kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.
2. Predmety, ktoré sa neklasifikujú, sú určené v školskom vzdelávacom programe.
3. Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch nultého ročníka, prípravného ročníka a prvého až štvrtého ročníka základnej školy sa môže hodnotiť slovne týmito stupňami:
a) dosiahol veľmi dobré výsledky,
b) dosiahol dobré výsledky,
c) dosiahol uspokojivé výsledky,
d) dosiahol neuspokojivé výsledky.
4. Pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka so zdravotným postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie.
5. Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:
a) 1 - výborný,
b) 2 - chválitebný,
c) 3 - dobrý,
d) 4 - dostatočný,
e) 5 - nedostatočný.
6. Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:
a) 1 - veľmi dobré,
b) 2 - uspokojivé,
c) 3 - menej uspokojivé,
d) 4 - neuspokojivé.
7. Celkové hodnotenie žiaka nultého ročníka, prípravného ročníka a prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje takto:
a) prospel,
b) neprospel.
8. Celkové hodnotenie žiaka druhého až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka vyjadruje na vysvedčení takto:
a) prospel s vyznamenaním,
b) prospel veľmi dobre,
c) prospel,
d) neprospel.
9. Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku vyjadruje výsledky jeho klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú a klasifikáciu jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.
10. Žiak hodnotený slovne prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako "dosiahol dobré výsledky" a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré".
11. Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré".
12. Žiak hodnotený slovne prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako "dosiahol uspokojivé výsledky" a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré".
13. Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré".
14. Žiak hodnotený slovne prospel, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako "dosiahol neuspokojivé výsledky".
15. Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete.
16. Žiak hodnotený slovne neprospel, ak z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako "dosiahol neuspokojivé výsledky".
17. Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň prospechu nedostatočný.
18. Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia vydaného riaditeľom školy.
19. Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné klasifikovať ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí.
20. Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6 školského zákona je hodnotený podľa pravidiel hodnotenia týchto programov.
21. Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok neklasifikuje; riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a klasifikovanie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa klasifikácia mohla uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka.
22. Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj klasifikovaný za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch určených riaditeľom školy.
23. Žiak, ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.
24. Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
25. Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky
a) vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť
vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra.
26. Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa klasifikuje z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný.
Hodnotenie a klasifikácia predmetov pre žiakov základnej školy
Vzdelávacia oblasť
Predmet
Hodnotenie
Jazyk
a
komunikácia
slovenský jazyk a literatúra
klasifikácia
cudzí jazyk : ANJ
klasifikácia
cudzí jazyk: RUJ
klasifikácia
cudzí jazyk: NEJ
klasifikácia
Príroda
a spoločnosť
prírodoveda
klasifikácia
vlastiveda
klasifikácia
Človek
a spoločnosť
chémia
klasifikácia
fyzika
klasifikácia
biológia
klasifikácia
občianska náuka
klasifikácia
dejepis
klasifikácia
geografia
klasifikácia
Matematika
a práca
s informáciami
informatická výchova
klasifikácia
matematika
klasifikácia
informatika
klasifikácia
Človek a svet
práce
technika
klasifikácia
pracovné vyučovanie
klasifikácia
svet práce
klasifikácia
Umenie a kultúra
výchova umením
klasifikácia
výtvarná výchova
klasifikácia
hudobná výchova
klasifikácia
Zdravie a pohyb
telesná a športová výchova
klasifikácia
telesná výchova
klasifikácia
Človek a hodnoty
etická výchova / náboženská vých.
neklasifikuje sa
- Systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy
Hodnotenie zamestnancov bude prebiehať na základe:
- pozorovania
- rozhovoru
- hospitácie
- vyučovacích výsledkov žiakov
- úspešnosti žiakov v testovaní a úspešnosti pri prijatí na vyšší stupeň vzdelania
- ďalšieho vzdelávania zamestnancov
- mimoškolskej činnosti a úspešnosti pri príprave žiakov na súťaže, vystúpenia
a olympiády- vzájomného hodnotenia učiteľov (otvorené hodiny, vzájomné hospitácie)
Hodnotenie školy:
Monitorujeme pravidelne:
- Podmienky na vzdelanie
- Prostredie – klíma školy
- Priebeh vzdelávania – vyučovací proces- metódy a formy vyučovania
- Úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
- Výsledky vzdelávania
Kritériom pre nás je:
- Spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov
- Kvalita výsledkov
Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:
- Dotazníky pre žiakov a rodičov
- Dotazníky pre absolventov školy
- Analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach
- SWOT analýza školy
· Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov
1. Uvádzať začínajúcich učiteľov do pedagogickej praxe.
2. Udržiavať a zvyšovať kompetenciu (spôsobilosť efektívne vychovávať a vzdelávať) pedagogických zamestnancov.
3. Motivovať pedagogických zamestnancov pre neustále sebavzdelávanie, vzdelávanie, zdokonaľovanie profesijnej spôsobilosti.
4. Zdokonaľovať osobnostné vlastnosti pedagogických zamestnancov, spôsobilosti pre tvorbu efektívnych vzťahov, riešenie konfliktov, komunikáciu a pod.
5. Sprostredkovať pedagogickým pracovníkom najnovšie poznatky (inovácie) z metodiky vyučovania jednotlivých predmetov, pedagogiky a príbuzných vied, ako aj z odboru.
6. Pripravovať pedagogických zamestnancov na výkon špecializovaných funkcií, napr. triedny učiteľ, výchovný poradca, predseda predmetovej komisie, knihovník atď.
7. Pripravovať pedagogických zamestnancov pre výkon činností nevyhnutných pre rozvoj školského systému, napr. pedagogický výskum, tvorba ŠkVP, tvorba štandardov, tvorba pedagogickej dokumentácie , atď.
8. Pripravovať pedagogických zamestnancov pre prácu s modernými materiálnymi prostriedkami: videotechnikou, výpočtovou technikou, multimédiami a pod.
9. Zhromažďovať a rozširovať progresívne skúsenosti z pedagogickej a riadiacej praxe, podnecovať a rozvíjať tvorivosť pedagogických zamestnancov.
10. Sprostredkúvať operatívny a časovo aktuálny transfer odborných a metodických informácií prostredníctvom efektívneho informačného systému.
11. Pripravovať pedagogických zamestnancov na získanie prvej a druhej atestácie.